Školstvo a výchovné zariadenia
Školstvo
SSE Queensway sa nachádza v Bayswater, pár minút chôdze od stanice metra Queensway (Central Line) a Bayswater (District and Circle Lines), tj. v 1. zóne.
Budova školy je moderná niekoľkoposchodová budova, priamo pri škole je množstvo rôznych reštaurácií, fast-foodov, kaviarní, obchodov a veľký shopping-mall.
Interiér školy je sympatický a moderný, s dostatkom denného svetla. Národnostný mix študentov je primeraný, tvoria ho najmä študenti z Európy, Južnej Ameriky, Japonska a ďalších krajín východnej Ázie.
Študenti majú k dispozícii samozrejme recepciu, spoločenské priestory s občerstvením a prístup na internet.
SSE Morwell nájdete priamo v centre mesta, len pár minút od známej Oxford Street a Tottenham Court Road (stanica Tottenham Court Road / Central a Northern Lines alebo Goodge Street / Northern Line), taktiež v 1. zóne.
Budova školy má moderný dizajn aj interiér, s veľkým množstvom denného svetla a presklenných prvkov.
Národnostný mix je podobný ako na Queensway.
Rovnako je k dispozícii recepcia, spoločenská miestnosť, prístup na Internet, občerstvenie.
Každý študent má ešte pred príchodom možnosť bezplatne určiť, o ktorú z týchto dvoch lokalít SSE má záujem. Výmena lokality je možná aj po začiatku kurzu za poplatok.
výchovné zariadenia
Britské múzeum
V 18. storočí bolo toto múzeum kabinetom kuriozít, dnes je najväčším a najpopulárnejším múzeom. Možno tu vidieť množstvo archeologických vykopávok a zaujímavostí z celého sveta. K jeho exponátom patrí aj Rosettská doska, ktorá pomohla pri rozlúštení hieroglyfov, egyptské múmie, či sochárske priečelie chrámu Pantheón z aténskej Akropoly a mnohé krásne artefakty.
Múzeum voskových figurín
V múzeu voskových figurín Madame Tussaud sa môžete odfotiť s prezidentmi, pápežom, hudobníkmi, hercami či mnohými inými známymi osobnosťami. Dlhšie si počkáte na fotku s prezidentom Bushom, britským ministrom Tony Blairom či kráľovskou rodinou. Figuríny vyzerajú skutočne ako živí ľudia a prehliadka tohto múzea bude pre vás jedinečným zážitkom.
Národná galéria
Táto galéria patrí medzi najväčšie a na zbierky najbohatšie galérie. Jej návšteva bude fantastickým zážitkom pre všetkých milovníkov umenia. Obrazy sú tu zoradené podľa období. Gotické skvosty nájdete v krídle Sainsbury, renesanciu v západnom krídle, Rubens, Rembrandt a Murillo trónia v severnom krídle, Gainsborough, Constable, Turner, Hogarth a impesionisti sú vo východnom krídle. Možno tu naživo obdivovať Van Goghove Slnečnice či Monetove lekná, či iné diela, ktoré budú rozmaznávať vašu umeleckú dušu.
Sociálna starostlivosť
OXFORD
Univerzita v Oxforde (alebo Oxfordská univerzita) je najstaršia britská univerzita. Bola založená v roku 1167 (alebo 1163), je to jedna z najprestížnejších univerzít na svete.
Spoločne s univerzitami v Cambridgei, University College London, LSE a Imperial College London tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Oxford je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii.
Už koncom 12. storočia bolo mesto Oxford dôležitým centrom štúdií. Usadili sa tu učitelia a vzdelanci z celej Európy, ktorí tu začali prednášať v roku 1096. Vyučovanie sa však intenzívne začalo po roku 1167, keď Henrich II. zakázal anglickým študentom navštevovať parížsku univerzitu. Veľa študentov sa vrátilo späť do Anglicka a začalo študovať na univerzite v Oxforde. Na univerzite sa postupne vytvorilo veľa kolégií.
V roku 1636 canterburský arcibiskup (anglikánskeho spoločenstva) William Laud kodifikoval zákony pre univerzitu, ktoré z veľkej časti ostali nezmenené do polovice 19. storočia. Laud sa pričinil o oprávnenie a zebezpečenie privilégia pre univerzitnú tlačiareň Oxford University Press a o fungovanie univerzitnej knižnice Bodleian Library.
Počas anglickej občianskej vojny (1642–1649) bola univerzita centrom monarchie. Puritáni považovali vzdelávanie na univerzite za nebezpečné voči náboženskej viere. Avšak Oliver Cromwell, štátny vojak a kancelár univerzity v rokoch 1650 - 1657, ju pred nimi bránil a nedovolil, aby ju zavreli. Od polovice 18. storočia sa univerzita sa trochu zaplietla do politických konfliktov.
Počas 19. storočia sa uskutočnili v Anglicku administratívne reformy, ktoré zahŕňali aj nahradenie ústnych prijímacích skúšok písomnými, väčšiu toleranciu voči odpadlíkom od cirkvi a zriadenie štyroch ženských kolégií. Ženy však chceli byť plnohodnotnými členmi univerzity a chceli byť vyznamenávané ako muži, čo sa im podarilo dosiahnuť v roku 1920. Hoci Oxford kládol dôraz na klasické poznatky, jeho školské osnovy sa v priebehu 19. storočia rozšírili a teraz kladú rovnaký dôraz na prírodovedecké štúdium.
Na rozhraní 19. a 20. storočia a v období do prvej svetovej vojny názorové spektrum v Oxforde bolo diferencované: od absolútneho idealizmu, cez smery, ktoré sa profilovali viac či menej v polemikách a sporoch s ním, ako pragmatizmus Friedricha von Schillera či personalistický idealizmus H. Rushdalla a W. R. Boyce-Gibsona, až po aristotelovský realizmus Johna Cooka Wilsona a jeho žiaka Harolda Arthura Pricharda a H. W. Josepha, ktorí sa okrem iného angažovali v polemikách proti empirickej psychológii G. F. Stouta a J. Warda z Cambridga. V tradícii realizmu pokračoval H. H. Price.
Dlhý zoznam vynikajúcich absolventov Oxfordskej univerzity obsahuje mnoho známych mien, ktoré sa angažovali v rôznych oblastiach, politike, vede, medicíne, či literatúre. Prostredníctvom nich sa s Oxfordskou univerzitou spája viac než štyridsať Nobelových cien a viac než 50 svetových lídrov.
Cambridge
Univerzita v Cambridgei alebo Cambridgeská univerzita (ang. University of Cambridge alebo Cambridge University) sídli v meste Cambridge v Anglicku a je druhá najstaršia univerzita v anglicky hovoriacom svete.
Trvale sa radí medzi 5 najlepších svetových univerzít. Podľa rebríčka denníka Times bola vyhlásená za 2. najlepšiu britskú univerzitu, pričom na vedúcu Oxfordskú univerzitu jej chýbali 4 body z 1000.[1] Spoločne s univerzitami v Oxforde, University College London, LSE a Imperial College London tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Cambridge je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii.
Tradične si ju vyberajú na štúdium členovia kráľovskej rodiny (kráľ Eduard VII., kráľ Juraj VI., princ Henry z Gloucesteru, princ William z Gloucesteru a Edinburghu a princ Charles sú všetci absolventi) a produkovala doteraz 82 držiteľov Nobelovej ceny.
Univerzita má 29 fakúlt (colleges). Tieto fakulty hrajú významnú rolu v sociálnom živote študentov. Od nich závisia aj štipendiá a granty, o ktoré sa môžu študujúci uchádzať.
Spoločne s univerzitami v Cambridgei, University College London, LSE a Imperial College London tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Oxford je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii.
V roku 1636 canterburský arcibiskup (anglikánskeho spoločenstva) William Laud kodifikoval zákony pre univerzitu, ktoré z veľkej časti ostali nezmenené do polovice 19. storočia. Laud sa pričinil o oprávnenie a zebezpečenie privilégia pre univerzitnú tlačiareň Oxford University Press a o fungovanie univerzitnej knižnice Bodleian Library.
Počas anglickej občianskej vojny (1642–1649) bola univerzita centrom monarchie. Puritáni považovali vzdelávanie na univerzite za nebezpečné voči náboženskej viere. Avšak Oliver Cromwell, štátny vojak a kancelár univerzity v rokoch 1650 - 1657, ju pred nimi bránil a nedovolil, aby ju zavreli. Od polovice 18. storočia sa univerzita sa trochu zaplietla do politických konfliktov.
Počas 19. storočia sa uskutočnili v Anglicku administratívne reformy, ktoré zahŕňali aj nahradenie ústnych prijímacích skúšok písomnými, väčšiu toleranciu voči odpadlíkom od cirkvi a zriadenie štyroch ženských kolégií. Ženy však chceli byť plnohodnotnými členmi univerzity a chceli byť vyznamenávané ako muži, čo sa im podarilo dosiahnuť v roku 1920. Hoci Oxford kládol dôraz na klasické poznatky, jeho školské osnovy sa v priebehu 19. storočia rozšírili a teraz kladú rovnaký dôraz na prírodovedecké štúdium.
Na rozhraní 19. a 20. storočia a v období do prvej svetovej vojny názorové spektrum v Oxforde bolo diferencované: od absolútneho idealizmu, cez smery, ktoré sa profilovali viac či menej v polemikách a sporoch s ním, ako pragmatizmus Friedricha von Schillera či personalistický idealizmus H. Rushdalla a W. R. Boyce-Gibsona, až po aristotelovský realizmus Johna Cooka Wilsona a jeho žiaka Harolda Arthura Pricharda a H. W. Josepha, ktorí sa okrem iného angažovali v polemikách proti empirickej psychológii G. F. Stouta a J. Warda z Cambridga. V tradícii realizmu pokračoval H. H. Price.
Dlhý zoznam vynikajúcich absolventov Oxfordskej univerzity obsahuje mnoho známych mien, ktoré sa angažovali v rôznych oblastiach, politike, vede, medicíne, či literatúre. Prostredníctvom nich sa s Oxfordskou univerzitou spája viac než štyridsať Nobelových cien a viac než 50 svetových lídrov.
Trvale sa radí medzi 5 najlepších svetových univerzít. Podľa rebríčka denníka Times bola vyhlásená za 2. najlepšiu britskú univerzitu, pričom na vedúcu Oxfordskú univerzitu jej chýbali 4 body z 1000.[1] Spoločne s univerzitami v Oxforde, University College London, LSE a Imperial College London tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Cambridge je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii.
Tradične si ju vyberajú na štúdium členovia kráľovskej rodiny (kráľ Eduard VII., kráľ Juraj VI., princ Henry z Gloucesteru, princ William z Gloucesteru a Edinburghu a princ Charles sú všetci absolventi) a produkovala doteraz 82 držiteľov Nobelovej ceny.
Univerzita má 29 fakúlt (colleges). Tieto fakulty hrajú významnú rolu v sociálnom živote študentov. Od nich závisia aj štipendiá a granty, o ktoré sa môžu študujúci uchádzať.